Život Prešova
online
online
Integrovanú dopravu je potrebné napojiť aj na Trnavský kraj
05.11.2013 Bratislava
Bratislava 5. novembra (TASR) - Podobne ako v parlamentných voľbách 2012, aj vo voľbách na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) vsádza kandidát za Stranu občanov Slovenska (SOSKA) Peter Marček na šport.
Ako povedal pre TASR, od svojich protikandidátov sa okrem toho odlišuje aj návrhmi v oblasti integrovanej dopravy. Rozhovor s Petrom Marčekom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov na post predsedu samosprávnych krajov.
Ako si teda predstavujete podporu športu v BSK?
Bol by som rád, keby sa kraj zaoberal pomocou športu nielen po finančnej stránke, ale napríklad aj pridelením pozemkov na výstavbu športových hál a športovísk o ktoré prišli mnohé športy a nie svojou chybou. Príkladom je zápasenie, ktoré prišlo v Bratislave o halu, stojacu na sprivatizovanom pozemku. Náhradu pozemku sľúbil už predchádzajúci predseda BSK Vladimír Bajan i súčasný Pavol Frešo. V oboch prípadoch však ostalo len pri sľuboch. Aj preto som sa rozhodol kandidovať. Aby som pomohol športu, ale i v ďalších oblastiach.
Predpokladám, že nechcete ale pomáhať len športu. Sám za jeden z najväčších problémov kraja považujete stále sa zhusťujúcu dopravu a problémy s parkovaním. A tvrdíte, že aj tu máte riešenie, ktorým sa druhí nezaoberajú. O čo ide?
Mojou predstavou je zavedenie ozajstnej integrovanej dopravy, ktorú je potrebné rozšíriť aj na Trnavský kraj. Denne prichádza množstvo ľudí autami do Bratislavy z Malaciek, Trnavy i Dunajskej Stredy. V spolupráci s Trnavským VÚC je potrebné týchto cestujúcich dostať z áut do autobusov. Tak sa zmiernia zápchy v okolí Bratislavy a v meste sa uľahčí parkovanie. Len podľa oficiálnych štatistík dochádza do Bratislavy denne za prácou 140.000 ľudí, čo je podľa môjho názoru ešte podhodnotené číslo. S tým treba naozaj niečo urobiť.
Aké sú vaše predstavy a priority v oblasti školstva?
Myslím si, že v oblasti školstva by sme mali dosiahnuť európske štandardy, teda minimálne vo vyrovnanom pomere gymnázií, stredného odborného školstva a učilíšť. Samozrejme, aj túto oblasť spájam so športom. Pokiaľ na to budem mať možnosť, pokúsime sa ku každej škole, alebo v jej dosahu budovať športoviská s celoročnou pôsobnosťou. Univerzálne, ale aj špecializované.
V prípade oblasti sociálnej politiky hovoríte, že by mala byť dostupnejšia. Čo tým myslíte?
Naším cieľom je dosiahnuť pre dôchodcov "dosiahnuteľnú dôstojnú starostlivosť". To znamená, aby napríklad nemuseli na umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb, domovoch pre dôchodcov čakať až dovtedy, kým sa o seba už naozaj nemôžu postarať.
Bratislavský kraj má problém s využívaním eurofondov, na druhej strane je ako stvorený pre cezhraničné spolupráce. Nechcete tieto dve veci spojiť?
Kraj určite potrebuje získať renomé ako atraktívna turistická destinácia. Jeho minulosť i potenciál si zaslúžia, aby to nebolo len prestupné či krátkodobé miesto pobytu pre turistov. V tejto oblasti vidím aj priestor pre intenzívnu spoluprácu so susednými regiónmi. Čo sa týka eurofondov, tie je potrebné hlavne investovať účelne a za participatívnej možnosti rozhodovania zo strany občanov. Určite by sme sa mali vyhnúť tomu, aby sa stalo, že napríklad športoviská, ktoré sa v minulosti zrealizovali, teraz chátrajú, prípadne zanikli, pretože sa o ne nik nestará.
Ako povedal pre TASR, od svojich protikandidátov sa okrem toho odlišuje aj návrhmi v oblasti integrovanej dopravy. Rozhovor s Petrom Marčekom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov na post predsedu samosprávnych krajov.
Ako si teda predstavujete podporu športu v BSK?
Bol by som rád, keby sa kraj zaoberal pomocou športu nielen po finančnej stránke, ale napríklad aj pridelením pozemkov na výstavbu športových hál a športovísk o ktoré prišli mnohé športy a nie svojou chybou. Príkladom je zápasenie, ktoré prišlo v Bratislave o halu, stojacu na sprivatizovanom pozemku. Náhradu pozemku sľúbil už predchádzajúci predseda BSK Vladimír Bajan i súčasný Pavol Frešo. V oboch prípadoch však ostalo len pri sľuboch. Aj preto som sa rozhodol kandidovať. Aby som pomohol športu, ale i v ďalších oblastiach.
Predpokladám, že nechcete ale pomáhať len športu. Sám za jeden z najväčších problémov kraja považujete stále sa zhusťujúcu dopravu a problémy s parkovaním. A tvrdíte, že aj tu máte riešenie, ktorým sa druhí nezaoberajú. O čo ide?
Mojou predstavou je zavedenie ozajstnej integrovanej dopravy, ktorú je potrebné rozšíriť aj na Trnavský kraj. Denne prichádza množstvo ľudí autami do Bratislavy z Malaciek, Trnavy i Dunajskej Stredy. V spolupráci s Trnavským VÚC je potrebné týchto cestujúcich dostať z áut do autobusov. Tak sa zmiernia zápchy v okolí Bratislavy a v meste sa uľahčí parkovanie. Len podľa oficiálnych štatistík dochádza do Bratislavy denne za prácou 140.000 ľudí, čo je podľa môjho názoru ešte podhodnotené číslo. S tým treba naozaj niečo urobiť.
Aké sú vaše predstavy a priority v oblasti školstva?
Myslím si, že v oblasti školstva by sme mali dosiahnuť európske štandardy, teda minimálne vo vyrovnanom pomere gymnázií, stredného odborného školstva a učilíšť. Samozrejme, aj túto oblasť spájam so športom. Pokiaľ na to budem mať možnosť, pokúsime sa ku každej škole, alebo v jej dosahu budovať športoviská s celoročnou pôsobnosťou. Univerzálne, ale aj špecializované.
V prípade oblasti sociálnej politiky hovoríte, že by mala byť dostupnejšia. Čo tým myslíte?
Naším cieľom je dosiahnuť pre dôchodcov "dosiahnuteľnú dôstojnú starostlivosť". To znamená, aby napríklad nemuseli na umiestnenie v zariadeniach sociálnych služieb, domovoch pre dôchodcov čakať až dovtedy, kým sa o seba už naozaj nemôžu postarať.
Bratislavský kraj má problém s využívaním eurofondov, na druhej strane je ako stvorený pre cezhraničné spolupráce. Nechcete tieto dve veci spojiť?
Kraj určite potrebuje získať renomé ako atraktívna turistická destinácia. Jeho minulosť i potenciál si zaslúžia, aby to nebolo len prestupné či krátkodobé miesto pobytu pre turistov. V tejto oblasti vidím aj priestor pre intenzívnu spoluprácu so susednými regiónmi. Čo sa týka eurofondov, tie je potrebné hlavne investovať účelne a za participatívnej možnosti rozhodovania zo strany občanov. Určite by sme sa mali vyhnúť tomu, aby sa stalo, že napríklad športoviská, ktoré sa v minulosti zrealizovali, teraz chátrajú, prípadne zanikli, pretože sa o ne nik nestará.
0
www.ZIVOTPO.sk
